Školstvo  v Trnovom

 Spolupráca so Štátnym archívom v Bytči

 

Rok 1933

        Uznesenie  -  Okresný úrad v Žiline  jednohlasne schválil uznesenie obecného zastupiteľstva  obce Trnové zo dňa 20. októbra  1932 , podľa ktorého sa obec Trnové zaväzuje postaviť z vlastných nákladov školskú budovu s bytom pre učiteľov a s príslušnými potrebnými miestnosťami. Obec zabezpečí na svoje náklady stavebný pozemok a nahradí stavebné  náklady  dlhodobou pôžičkou – štátnou subvenciou.

Zriadenie ľudovej školy a umiestnenie postupových tried  bolo potrebné pre zvyšujúci sa počet detí v Trnovom. V roku 1932 stúpol počet  školopovinných detí na 140.

Rok 1935

        Žiadosť o finančnú podporu na Obecnú ľudovú školu v Trnovom  -    Starosta obce Trnové žiada Krajinský výbor v Bratislave o finančnú podporu  pre trojtriednu obecnú ľudovú školu . Zriadenie tejto školy si vyžiadalo zo strany obce značné finančné náklady. Škola nemá vlastnú budovu. Vyučuje sa striedavo, jedna trieda v rímsko-katolíckej škole so starým, nevyhovujúcim nábytkom, druhé dve triedy  pracujú v malom súkromnom domčeku, ktorého priestory sú nevyhovujúce a nábytok je požičaný.

Obec dostala v roku 1934 od žilinského okresu finančnú podporu 1000 Kč, ale nedalo sa tým pokryť ani to

najnutnejšie. Situácia v školstve v Trnovom  bola veľmi zlá, neprispela dobrému menu školy a brzdila pôsobeniu moderných vyučovacích zásad. Obec Trnové bola v tridsiatych rokoch úplne chudobná, nemala vlastný majetok, ani vlastný podnik, lesy, pasienky, lúky, teda ani pravidelný príjem, ktorý by pokryl výdavky školy.

Rok 1939

        Oznam  Školského inšpektorátu v Žiline Okresnému úradu v Žiline vo veci  rozšírenia Obecnej ľudovej školy v Trnovom  - výnos mnisterstva školstva a národnej osvety  zo dňa 31. 7. 1939.

Rok 1939

        Uznesenie Obecného zastupiteľstva v Trnovom – 14. 4. 1939  sa Obecné zastupiteľstvo v Trnovom jednohlasne uznieslo na nezriadení štvrtej postupovej triedy na školský rok 1938/39, ale na školský rok 1939/40. Odôvodňuje to tým, že obec nemala ani miestnosti, ani potrebné financie, aby sa táto trieda mohla zriadiť. Doba bola príliš krátka  a školský rok sa už pomaly končil. Nebolo v záujme obce zriadiť túto triedu.

Rok 1940

         Zápisnica z riadneho zasadnutia Obecnej školskej stolice v Trnovom  - voľba učiteľa pre štvrtý postupový ročník. Obecná školská stolica v Trnovom na čele s Jánom Výbochom  jednohlasne zvolila na uvoľnené miesto  riadnu učiteľku Helenu Gajdošovú a za výpomocnú  učiteľku do konca školského roku 1940/41  Annu Gašpierikovú. Ich povinnosťou je učiť žiakov podľa školských predpisov a vychovávať  ich v duchu nábožensko-národnom.

Rok 1941

        Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Trnovom vo veci delegovania člena školského výboru. Starosta obce Ján Moravčík  a celé obecné zastupiteľstvo v Trnovom sa jednohlasne uznieslo  na delegovaní Jána Výbocha  ako člena obecného zastupiteľstva v Trnovom  do školského výboru.

Rok 1941

         Zistené poruchy pri prehliadke ľudovej školy v Trnovom  - pri prehliadke ľudovej školy  v Trnovom , vykonanej Školdozorným úradom  v Žiline dňa 4. 2. 1941 boli zistené tieto poruchy: Učebňa rímsko-katolíckej  je v nevyhovujúcom stave, strop je prehnitý, životu nebezpečný. Umiestnenie v súkromnej budove dočasné, dve ďalšie učebne chýbajú. Je potrebné pristúpiť  k výstavbe novej päťtriednej rímsko-katolíckej ľudovej  školy.

Rok 1941

          Delegovanie členov do školského výboru -  Biskupský úrad v Nitre oznamuje  Školdozornému úradu v Žiline, že cirkevnú vrchnosť v školskom výbore rímsko-katolíckej školy  v Trnovom bude zastupovať: Anton Piterka ako predseda školského výboru, Štefan Nimohaj ako prvý člen školského výboru a Juraj Kuba ml. Ako druhý člen výboru.

Rok 1942

          Zistenie porúch pri prehliadke školskej budovy rímsko-katolíckej ľudovej školy. Školdozorný úrad v Žiline zistil tieto poruchy: Školské záchody niesú udržiavané v náležitej čistote. Učebňa nevyhovuje technickým parametrom, hrozí preborenie stropu. Úrad navrhuje situáciu v trnovskom školstve riešiť výstavbou  novej budovy.

Rok 1942

          Zriadenie školského výboru  v rímsko-katolíckej ľudovej škole a menovanie predsedu .

Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave oznamuje Školdozornému úradu v Žiline  zriadenie školského výboru pre Rímsko-katolícku školu v Trnovom. Jeho členmi budú. Anton Piterka – predseda, členovia výboru – Štefan Nimohaj, Juraj Kuba, Ján Zajac Dolný, Dr.Koloman Lelkeš, Ján Výboch.

Rok 1943

         Povolenie vyvlastnenia bývalého židovského pozemku. Predstavenstvo  obce Trnové žiada   Ministerstvo vnútra o povolenie vyvlastnenia  bývalého židovského pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území obce Trnové vo výmere asi jedného katastrálneho jutra.Pozemok sa nachádza vedľa stavebnej parcely, na ktorej sa má stavať šesťtriedna rímsko-katolícka ľudová škola. Stavba školy sa má začať  už v marci 1943.

Rok 1943

         Technický posudok  o umiestnení Rímsko-katolíckej ľudovej školy v obci Trnové.

Budova školy je nezdravá, po technickej stránke nevyhovuje ani tým najzákladnejším požiadavkám. Jej technický stav ohrozuje zdravie a životy žiakov. Treba bezpodmienečne začať s novostavbou školskej budovy.

Rok 1945

        Žiadosť o vyvlastnenie pozemku  ku školským účelom. Okresný národný výbor v Žiline  oznamuje vyvlastnenie pozemkov týchto občanov: Jána  Bola  ako opatrovníka nezvestného Zigmunda Haimana, Andreja Huljaka a jeho manželky Heleny, rod. Melišovej, Karola Daniška Slamku, Jozefa Valigurčina a jeho manželky Antónie, rod. Danajovej.

Povereníctvo vnútra v Bratislave  prostredníctvom ONV v Žiline  vyvlastňuje spomínané pozemky preto, lebo obec nemá  žiadne iné.

Rok 1946

         Novostavba štátnej ľudovej školy plány. Povereníctvo pre školstvo a osvetu v Bratislave  rozhodlo o tom, aby sa  prikročilo k novostavbe budovy pre Štátnu ľudovú školu v Trnovom.

15. apríla 1946 sa uskutočnilo zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Trnovom , ktoré rozhodlo o komisionálnej prehliadke pozemku. Prítomní. Jozef Kollárik – Školský inšpektorát v Žiline, Dr. Ján Kubiš – ONV Žilina, Anton Danaj – predseda MNV v Trnovom, Juraj Kuba – pokladník, Ján Zajac –riaditeľ školy.

Prehliadka a posudok pozemkov. Zástupcovia MNV ponúkli pre stavenisko dva pozemky.

Prvý pozemok patril čiastočne obci, čiastočne urbáru. Na tomto pozemku boli hospodárske stavby, a preto majiteľ týchto parcel ponúkol pozemok na inom voľnom mieste. Komisia návrh prijala a prezrela pozemok číslo 2.Ten sa nachádzal pri obecnej ceste Žilina-Trnové, málo frekventovanej. Pozostával z parcel 703, 704 a 4059. Vlastníckym, právom patrili Zigmundovi Haimanovi. Obec Trnové sa zaviazala , že prevedie vyplanírovanie pozemku, lebo na tomto mieste bola kedysi postavená pálenica. Na pozemku sa dá získať dobrá pitná voda v hĺbke asi 7 m. Pozemok je na tichom a slnečnom mieste. Je suchý a z každej strany voľný. Vyhovuje po stránke pedagogickej, zdravotnej a technickej.

Rok 1947

        Uznesenie súdu o vlastníctve vyvlastneného pozemku pre novostavbu  Štátnej ľudovej školy v Trnovom – 12. 5. 1947.

Rok 1949

      Vyučovanie  na škole, podanie správy. Riaditeľ Strednej  školy v Trnovom  Ján Zajac  podáva  správu Školskému inšpektorátu v Žiline o vyučovaní na tunajšej  dvojtriednej Strednej škole v Trnovom a na štvortriednej Národnej škole v Trnovom. Ján Zajac bol riaditeľom oboch spomínaných škôl. Školský inšpektorát súhlasí s vedením a navrhuje postaviť v blízkosti novostavby školy učiteľský byt.

Povereníctvo školstva, vied a umení berie na vedomie , že Stredná škola v Trnovom bude umiestnená v budove   národnej školy.

 

Na základe podkladov zo Štátneho archívu v Bytči  od pána Petra Štanského spracovala Mgr. Miroslava Petríková

......................................................................

 Čo  rozprávajú  kroniky

   Ani najstarší občania Trnového nevedia povedať presne, v ktorom roku sa začalo vyučovanie v Rímsko-katolíckej škole v Trnovom. Mládež bola asi bez výuky alebo bola odkázaná na domáce vyučovanie.

      Prvý učiteľ, na ktorého sa   najstarší Trnovčania pamätajú bol Ján Gažo – obyčajný roľník bez učiteľského vzdelania. Vo výučbe pokračoval aj jeho syn František – stolár.

Obaja vyučovali v budove postavenej na mieste, kde stála vtedajšia rímsko-katolícka ľudová škola. Budova z nepálenej tehly pozostávala z kuchyne, komory a jednej obytnej izby slúžiacej cez deň ako trieda a v noci ako spálňa rodiny Gažovcov. Nábytok pozostával z dlhých stolov /štokov/ a krčmárskych lavíc.

Deti navštevovali školu vtedy, keď sa im zachcelo. Vyučovalo sa len v zimných mesiacoch – december – marec. V ostatných mesiacoch sa zaoberal učiteľ hospodárstvom a žiaci pasením dobytka. Vyučovanie bolo obmedzené len na najnutnejšie predmety – písanie, čítanie, počítanie. 

Počas zemetrasenia vypadol zo spomínanej budovy bočný múr. V tom čase sa vyučovalo v starej drevenej chalupe u Kubov  / proti pánovi Haimannovi/. Pri oprave poškodenej budovy dal František Gažo postaviť drevený byt, ktorý mu slúžil ako obydlie. Odvtedy  slúžila predošlá učebňa  len na školský účel.

V roku 1899 dala cirkevná obec Trnové postaviť školskú budovu s jednou učebňou  a dvojizbovým učiteľským bytom. Pri  budove školy sa nachádzal svahovitý dvor a záhrada, ktorá bola vlastníctvom rodiny Gažovcov. Po odchode rodiny Gažovcov záhradu odkúpil  pán Turčan –Vrabec.

V novej škole pôsobil František gažo do roku 1910. Zvlášť vynikal v záhradníctve.Školský pozemok premenil na ovocnú  „ štepnicu“ a ovocnými stromkami zaplnil mnohé záhrady trnovských gazdov.

V septembri roku 1910 nastúpila na miesto Františka Gažu  pani Matilda Ložeková, ktorej manžel pokračoval  v záhradníckej práci  Františka Gažu.

Na Matildu Ložekovú spomínajú Trnovčania ako  na veľmi dobrú učiteľku, ktorá sa snažila povzniesť vzdelanosť v škole i mimo nej, pomáhala ľuďom, všestranne ho poučovala. Odohrala s deťmi niekoľko divadelných hier.

Matildu Ložekovú vystriedala Margita Mrva, pôsobiaca  na vtedajšej škole od roku 1916 do roku 1919.V dobe prevratu, v roku 1918,  jej byt  počas jej neprítomnosti vyrabovali Ubytovala sa u pána Antona Porachu.

V roku 1919 ju nahradila Antónia Straňanová, ktorá pôsobila  na vtedajšej škole až do roku 1921. V tom istom roku bol zvolený za definitívneho učiteľa Jozef Hnáth. Ten zaviedol na tunajšej škole riadnu dochádzku. Od rodičov, ktorí neposielali svoje deti do školy, vyberal pokuty. Z týchto peňazí zakúpil pomôcky  do kabinetov. Bol dobrým  učiteľom a snaživým úradníkom , neúnavne pracoval v mimoškolskej činnosti, organizoval prednášky  pre ľudí, často sa s nimi schádzal  a poučoval ich. Odohral s deťmi niekoľko divadelných predstavení.

V septembri 1927 nastúpil na učiteľské miesto do Rímsko-katolíckej školy v Trnovom pán Jozef Benčík, z ktorého si žiaci i rodičia robili posmešky. Podľa udania ľudí bol psychicky,  ale i rozumovo chorý. Zaslúžil si skôr súcit než výsmech. Stav školy postupne upadal.

Tento stav sa nepodarilo oživiť ani jeho nástupcovi Pavlovi Trnovcovi, ktorý pôsobil na tunajšej škole v rokoch 1928-1929 ako výpomocný učiteľ. Jeho prácu sťažoval veľký počet  detí / 100 /. Nestačil sa venovať mimoškolskej práci.

V školskom roku 1929/30 sa bývalá jednotriedna škola rozšírila na dvojtriednu. Pôsobili na nej dve mladé učiteľky, maturantky žilinského gymnázia – Johana Skočdopolová  a Anna Oravcová. Obe triedy boli preplnené, učiteľky unavené, po vyučovaní sa nevenovali mimoškolskej činnosti. Odchádzali do Žiliny k rodičom.

   Kronika rímsko-katolíckej školy bola spracovaná do roku1930 stručne, len na základe údajov trnovskýck občanov: Štefana Porachu, Antona Porachu, Štefana Majeríka a  Zigmunda Haimanna. Údaje o najstaršej etape školstva a vzdelávania v Trnovom spracovala vtedajšia učiteľka Júlia Krajčiová.

V školskom roku 1930/31 čakala učiteľov ťažká práca. Zistili, že škola  i žiaci sú zanedbaní a ľudia nie sú oboznámení so svojimi povinnosťami voči škole ako aj so školskými zákonmi. Kritická bola dochádzka žiakov v jesenných mesiacoch.  Bolo potrebné zakročiť najprísnejším spôsobom – k písomnému napomínaniu a k trestným oznámeniam. Učiteľský zbor / Ignác Novák,Júlia Krajčiová a Elena Prachtová / bol vedený snahou vychovať trnovské deti v kresťansko-mravnom duchu, povzniesť ľud, pričom zdôrazňoval vlastenecko-národnú myšlienku. Každý školský rok sa končil poďakovaním  sa Všemohúcemu  a Vševedúcemu za dary ducha: „Z Tvojej milosti a s Tvojou pomocou dobrú prácu sme vykonali, daj, Bože, i dobrého odpočinku.“

Správkyňou Katolíckej školy  v Trnovom v roku 1931  bola menovaná biskupským úradom v Nitre Júlia Krajčiová. Jej spolupracovníkom sa stal Karol Otta. Učitelia usilovne a svedomito pracovali nielen v školskej práci, ale aj vo verejno-osvetovej práci. Intenzívne spolupracovali s rodičmi  a členmi rodičovského združenia založeného v septembri 1930. Pre žiakov organizovali prednášky a divadelné predstavenia.

Ľudia ťažko niesli prísny dozor nad pravidelnou školskou dochádzkou, a preto dochádzalo k častým incidentom a sporom medzi správkyňou školy, učiteľmi a občanmi. Mladí učitelia / Anna Bresťovánska, Emil Šado a Júlia Krajčiová / pracovali s chuťou, ale ich prácu sťažoval nadmerný počet detí v triedach.

V roku 1933  bola cirkevná obec zadĺžená a bolo nutné rozšíriť katolícku školu o jednu  triedu. Rímsko-katolícka stolica sa rozhodla, že si ponechá iba jednu triedu a náklady na ostatné triedy ponechá obci. Tak vznikla v obci Trnové jednotriedna cirkevná škola a dvojtriedna obecná ľudová škola. Za správkyňu cirkevnej školy zvolili Annu Bresťovánsku. Na spoločnej schôdzi sa dohodli, že porady, slávnosti a inú osvetovú činnosť budú vykonávať spoločne a budú sa snažiť, aby si vo všetkom vzájomne pomáhali a podporovali sa. Učitelia oboch škôl sa dohodli, aby žiaci v Trnovom boli vychovávaní k priateľskému spolunažívaniu, k národnej , náboženskej a spoločenskej znášanlivosti, k oddanosti k Československej republike a k úcte k jej demokratickému zriadeniu.

Stav jednotriednej cirkevnej školy sa neustále zhoršoval. Cirkevná obec kvôli zadĺženiu nemohla investovať nič na doplnenie a opravu školského inventára. Hrozilo zrútenie školy. Počas opravy boli povaly podopreté drevenými stĺpmi, čím bol narušený celkový vzhľad triedy. Anne Bresťovánskej  sa skončila zákonná lehota pôsobnosti v cirkevnej školskej stolici. Konali sa nové voľby. Na jej miesto bola jednohlasne zvolená Jarmila Ryšavá, manželka Jána Ryšavého, učiteľa tunajšej obecnej školy.

Na podnet Jána Ryšavého a v spolupráci s kurátorom obecnej školy Jánom Moravčíkom, boli vymurované nové záchody, dreváreň, školský dvor a záhrada. 

Predsedom rímsko-katolíckej školsdkej stolice sa stal Štefan Hudec, administrátor v Rosine.

   Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo umiestniť dvojtriednu obecnú ľudovú školu v súkromnom dome pána Ďurneka č. 200. V tomto dome sa vyučovalo v dvoch triedach a tretia trieda sa mala striedať s vyučovaním v rímsko-katolíckej ľšudovej škole.

Stav obecnej školy, nedostatok pomôcok a kníh sa naďalej nezlepšoval. Zo zápisného žiakov boli zakúpené  metodické pomôcky pre učiteľov a pre žiakov zábavné knižky.

V školskom roku 1936/37 sa zistilo pri dodatočnom zápise, že triedy budú mať viac ako 70 detí. Počet  žiakov  o rok neskôr sa zvýšil na 272. Triedy boli preplnené a zriadenie štvrtej triedy bolo bezvýsledné. Na škole pôsobili väčšinou českí učitelia – Fundárek, Ryšavý. Obecní a verejní činitelia vynakladali veľké úsilie, aby na učiteľské miesto nastúpili slovenské  kvalifikované sily, ale márne.

Novozvoleným správcom Obecnej školy v Trnovom sa stal v septembri 1938 Ján Zajac. Pochádzal zo Sedliackej Dubovej, okres Dolný Kubín.

Predsedom školskej stolice, ako aj starostom obce Trnové bol v roku 1938 Václav Procházka.

Dňa 15. 4. 1939 zasadala prvýkrát novozvolená školská stolica, ktorej členmi boli: Ján ýboch – predseda, Ján Zajac – správca školy, zapisovateľ a Štefan Pekár – zástupca predsedu školskej stolice.

Inventár obecnej školy bol veľmi chudobný. Ján Zajac sa dozvedel, že  „ Slovenská liga „ v Bratislave bude výhodne odpredávať školské zariadenie odvezené z okupovaného územia.  Za spolupráce školského inšpektora Juraja Slotu a starostu obce Jána Moravčíka  bola žiadosť kladne vybavená a škola dostala podporu 5 000 korún. Za tieto peniaze Ján Zajac zakúpil 50 školských lavíc, tri skrine , 2 katedry a 2 tabule.

Priestory obecnej ľudovej školy nevyhovovali  veľkému počtu žiakov, a preto obec prenajala dve miestnosti v novostavbe  Urbárskeho domu, kde sa začalo vyučovať 15. septembra 1939. Učiteľský zbor obecnej ľudovej školy tvorili: Ján Zajac – správca školy a tri učiteľky – Anna Gašpieriková, Margita Rokonová a Elena Gajdošová. Druhý postupový ročník v rímsko-katolíckerj škole vyučovala Mária Zajacová, manželka Jána Zajaca.

Dňa 1.9. 1941 bola štvortriedna obecná ľudová škola pretvorená na rímsko-katolícku ľudovú školu. Opäť sa rozšírila o jednu triedu. Pre nedostatok miestností povolili striedavé vyučovanie. Aj rady učiteľov sa rozšírili o Vojtecha  Chládeckého, Helenu Vysockú a Valériu Baričákovú. Riaditeľ školy Ján Zajac postupne dopĺňal učebné pomôcky a snažil sa o to, aby stavba novej budovy šesťtriednej ľudovej školy sa začala čím najskôr.

Školský inšpektor Juraj Slota a cirkevný inšpektor Karol Rumpel, ktorí často navštevovali rímsko-katolícku ľudovú školu boli s prácou Jána Zajaca nadmieru spokojní.

Obsadenie učiteľského zboru  sa v čase II. svetovej  vojny   často menilo, lebo chlapi-učitelia museli absolvovať vojenskú prezenčnú službu. Pribudli nové pani učiteľky: Margita Malláková a Anna Gašpieríková.

Vojnové udalosti ovplyvnili aj  chod školy. Nemecké a ukrajinské vojsko sa nasťahovalo do obce, do školy a obsadili i riaditeľský byt. Vyučovanie bolo v škols.roku 1944/45 často prerušované, učebne boli znečistené. Zásluhou pána Zajaca bol inventár školy a učiteľského zboru poschovávaný, ináč by bol rozkradnutý alebo zničený. Vojna depresívne pôsobila na žiakov a učiteľský zbor, najmä časté nálety lietadiel a bombardovanie okolia.

Dňa 20. 4. 1945 obsadili obec Trnové zo západnej strany nemecké vojská. Rozhranie medzi nemeckou a československou armádou tvorila práve stará škola, ktorej susedný dvor bol úplne podmínovaný.

Žiačka 8.ročníka Irena Belaníková vyšla zo zvedavosti z pivničného úkrytu v škole. Išla sa pozrieť na svojho spoluobčana Jána Danaja, ktorého črepina granáta smrteľne zasiahla. Nešťastne stúpila na mínu a tá jej odtrhla právú nohu..

Počas prechodu frontu neutrpeli ostatní žiaci žiadne väčšie zranenia.

Po prechode frontu ľudovú školu v Trnovom poštátnili.

Žiaci po prechode frontu zdobili učebne, robili poriadok v okolí školy, vykopali školský inventár. Škola  utrpela finančnú stratu na zariadení a v knižnici.

Poštátnená škola zostala aj v povojnovom období šesťtriedna.

Ján Zajac, riaditeľ školy, venoval celé svoje úsilie výstavbe novej školy. Pre svoju myšlienku sa snažil získať vedúcich školských a verejných činiteľov.

Šesťtriedna škola mala len jednu vlastnú učebňu podopretú kolmi. Kvôli bezpečnosti žiakov zakázal štátny stavebný úrad vyučovanie. Pristúpilo sa k oprave budovy.

Realizáciu stavby novej budovy školy podporoval aj vtedajší školský inšpektor Jozef Kolárik a starosta obce Trnové pán Juraj Kuba. Plány na stavbu novej školy dal vyhotoviť štát resp. Povereníctvo techniky architektovi Karolovi Čapkovi. Dr. Hromada, priateľ Jána Zajaca, dal príkaz uvoľniť pre trnovskú  školu  5 miliónov československých korún.

V roku 1947 odkúpil Miestny národný výbor v Trnovom pozemok pod  stavbu novej školy

„ Pod majerom  „.Zároveň bola pre školu prepísaná cesta vedúca k cintorínu pri uvedenom pozemku.

V školskom roku 1947/48 prišiel na školu učiť ako výpomocný učiteľ Ján Pekár, trnovský rodák.

Veľkou udalosťou v tomto školskom roku bol výkop pre novostavbu školy, na ktorý pozvali povereníka školstva a osvety na Slovensku Laca Novomeského, priateľa Jána Zajaca. Na hranici obce ho privítal  riaditeľ školy, Ján Zajac, žiaci, predseda MNV Juraj Kuba, vojaci, žandári a hasiči. Po slávnostnom výkope sa uskutočnila oslava na MNV v Trnovom.Na nej zvolili Laca Novomeského za čestného občana obce Trnové. Slávnostné prejavy na tomto zhromaždení mali Alojz Eichler, riaditeľ meštianskej školy v Žiline, Ladislav Novomeský a školský inšpektor Ján Kolárik, ktorý najviac vyzdvihol vo svojom prejave prácu učiteľa. Tento pamätný deň bol zároveň najradostnejší deň  v obci po II. svetovej vojne.

Dlhoročné úsilie a snaha riaditeľa školy Jána Zajaca sa naplnili a moderná novostavba ľudovej školy sa mohla začať.

Do učiteľského zboru postupne pribúdali ďalší trnovskí rodáci : Margita Ďurneková, Irena Kubová či iní učitelia  - Mária Holešová, Anna Kozáková,  František Blcha.

Vďaka húževnatej a zodpovednej práci pána riaditeľa , školského inšpektora, predsedu MNV sa podarilo v Trnovom utvoriť 15. 11. 1948 úplnú strednú školu, do ktorej boli zaškolení žiaci  6., 7. a 8. postupového ročníka. Stredná škola mala striedavé vyučovanie s národnou školou.

12. januára 1949 náhle opustila učiteľské rady  Mária Zajacová, ktorá pôsobila v Trnovom  od roku 1939.

1. septembra 1950 bola Stredná škola v Trnovom pre malý počet žiakov školským inšpektorom  zrušená. Miestni činitelia podali žiadosť na ponechanie resp. utvorenie neúplnej strednej školy.

V roku 1950 sa robili posledné dokončievacie práce na novostavbe národnej školy, chýbalo už len ústredné kúrenie, vodovod a iné drobné práce.

ONV v Žiline / technické oddelenie /  povolilo vyučovať v novej budove už od 1. 9. 1950. K dispozícii boli triedy, riaditeľňa, zborovňa a 4 kabinety. Národná škola v Trnovom sa tak presťahovala  z vlastnej a prenajatej budovy do novostavby. Prenajatú budovu prevzalo miestne JRD  a  stará  škola u Ďurnekov bola upravená na obchod.

V novom riaditeľskom byte býval pán riaditeľ Zajac už od 15. augusta 1950.   O dva mesiace neskôr ho preložili zo služobných dôvodov na strednú školu do Žiliny. Dočasným riadením školy poverili Helenu Vysockú a 15.  novembra 1950 Antona Krúpu.

Pretože autobus idúci z Trnového do Žiliny bol ráno a poobede preplnený žiakmi a občanmi, rodičia žiakov sa neustále domáhali , aby bola v obci opäť zriadená stredná škola.

Zásluhou miestnych činiteľov, nadriadených orgánov a pána  riaditeľa Antona Krúpu  sa obnovila činnosť neúplnej strednej školy dňa 15. 11. 1950. Učiteľský zbor tvorili: Karol Lesák, Anna Gašpieriková, Jozef Majerčák a Dobrota Zelinková.

Pre novú budovu bolo treba zaobstarať nábytok. Stoly do tried sa požičali od súkromníkov a opravili sa staré lavice. Kúrilo sa v požičaných kachliach. Na jar v roku 1951 sa upravoval školský dvor, záhrada a ovocná škôlka. Vysadilo sa vyše 10 tisíc lesných sadeníc.

V apríli 1951 prežívali žiaci v novej škole sviatok. Založila sa organizácia Pionier. Pioniersky sľub skladalo 29 žiakov. Vojaci z Vojenskej akadémie zo Žiliny prevzali patronát nad Pionierom. Žiaci spolu s vojakmi sa zúčastňovali rôznych hier a pretekov.

Učitelia sa v päťdesiatych rokoch okrem výchovno-vzdelávacej činnosti zúčastňovali i na  verejnoprospešných prácach. Pomáhali miestnemu JRD pri zbere zemiakov, pri stavbe kultúrneho domu v obci, pri úprave školského ihriska / pani učiteľky Kluknavská, Wallnerová, Dudová, Barancová, Smiešková a ďalšie/.

Žiaci  nacvičovali v roku 1954 pod vedením pani učiteľky Barancovej  I. celoštátnu spartakiádu.

Od roku 1958 boli do vyučovania zaradené práce v dielňach a na pozemkoch. Žiaci pestovali  pod dohľadom  pána riaditeľa Krúpu, pani učiteľky Anežky Daniškovej / učiteľky prírodopisu a chémie /  a svojich triednych učiteľov na školskom políčku  zemiaky, rôzne druhy koreňovej zeleniny a ovocia, ošetrovali a starali sa o ovocné stromky, kríky , zberali úrodu.Práca im išla odruky, pretože ich do tajov záhradkárskeho a ovocinárskeho „ umenia „ zasvecovali zanietení učitelia a vynikajúci odborníci vo svojej profesii.

V šesťdesiatych rokoch  pracovali na škole títo učitelia: pán riaditeľ Anton Krúpa, pán zástupca Jozef Sahulčík, pani učiteľky Milada Škvarnová, Anna Púčková, Margita Kovalíková, Mária Výbochová, Gizela Kluknavská, Emília Smiešková, Viola Sahulčíková, Anna Funtíková, Agnesa Danišková, Božena Látková, Želmíra Mancelová,Matilda Čerňanská, Danuša Majerová, Emília Hanuljaková, Mária Striššová , pán učiteľ Drozdík a ďalší. Učiteľský kolektív sa neustále rozširoval a obmieňal. Škola  sa nazývala ZDŠ.

ZDŠ nadviazala vzájomnú spoluprácu  so ZDŠ Dřevohostice  na Morave. V rámci vzájomnej spolupráce sa organizovali rôzne poznávacie výlety a exkurzie  po Morave a Slovensku, výmenné pobyty žiakov a učiteľov, rôzne šporové súťaže a kultúrne podujatia.

Na škole pracovali viaceré záujmové krúžky. Najväčší úspech dosiahli: krúžok mladých požiarnikov, ovocinársky krúžok a krúžok šikovných rúk.

Učitelia pracovali v rôznych spoločenských organizáciach ako SOKOL, ČSM, ZČSSP.

Zvyšoval sa počet žiakov a tried už bolo 18. Vyučovalo sa aj v sobotu, v dvoch zmenách. Priestory chýbali, a preto sa využívali na vyučovací proces aj iné budovy – Kultúrny dom v Trnovom , Urbársky dom v Trnovom.

V školskom roku 1968/69 sa už začalo vyučovať v tzv. jedenásťdňovom cykle, každá druhá sobota bola voľná. Od nasledujúceho školského roku sa vyučovalo v päťdňových cykloch. Došlo k ďalšiemu kráteniu učebného plánu.

Od školského roku 1971/72 bolo rozšírené vyučovanie o jednu hodinu týždenne, a to v prvom polroku  o predmet občianska výchova a v druhom branná výchova.

Školské roky v sedemdesiatych rokoch sa otvárali vždy v kultúrnom dome.

Žiaci sa aktívne počas celého školského roka zúčastňovali  zberových akcií: zber zemiakov, liečivých rastlín, starého textilu, železa, papiera, šípok, pomarančových kôrok, horčicových pohárov, fliaš. Podieľali sa  aj na organizácii športových aktivít. Vďaka pánovi zástupcovi  Sahulčíkovi, učiteľke telesnej výchovy pani  Želômíre Marčákovej  a skupinovej vedúcej  Márii Gluchovej  sa pravidelne konali rôzne športové súťaže – okresná liga v basketbale, stolnotenisové turnaje, turnaje vo vybíjanej,branné preteky, cezpoľný beh, 100 jarných kilometrov, spartakiádne vystúpenia, šachové turnaje, turistické výlety.

V zime sa žiaci zúčastňovali lyžiarskych pretekov, hokej hrali na klzisku, ktoré si sami vybudovali. V lete súťažili vo vybíjanej, hádzanej, basketbale i v ľahkej atletike.

V spolupráci s vedením školy a ZRPŠ sa uskutočnili aj  kultúrne podujatia : karnevaly,posedenia pri jedličke, oslavy oslobodenia trnového, oslavy MDŽ, Dňa učiteľov, oslavy SNP a MDD. Úspešne si počínali žiaci  zo ZDŠ Trnové v súťažiach : Puškinov pamätník / Alena a Ľuba Gáňová, Milan Ochodničan, Miroslava Kajsová /, Hviezdoslavov Kubín / Renáta Kubová, Viera Funtíková / , Melódie priateľstva.

Najväčším úspechom sa mohli popýšiť žiaci dramatického krúžku. Pod vedením pani učiteľky Funtíkovej nacvičili v školskom roku 1973/74 divadelnú hru v piatich dejstvách FIGLIARI SPOD POĽANY. Toto divadelné predstavenie priblížilo dávnu minulosť slovenského ľudu, jeho  ťažký život pod nadvládou krutých a nemilosrdných pánov. Žiaci ukázali prekrásne slovenské ľudové tradície, spevy, hry, tance. O rok neskôr predviedli  ďalšiu divadelnú hru SKÚŠKY ČERTA BELINKA, ktorá mala úspech aj vo Frýdlande. S ním  nadviazala ZDŠ Trnové  spoluprácu. Na škole bol založený  30-členný spevácky súbor. Prezentoval sa  nielen vo Frýdlande, ale aj  pri príležitosti osláv oslobodenia a osláv v SNP v obci.

V sedemdesiatych rokoch sa najviac zmenil učiteľský kolektív na ročníkoch 5-9. Prišli noví učitelia : pani učiteľky Irena Sobolová, Anna Nakladalová, Helena Blažková / Lukáčová /, Margita Vendrinská, Soňa Labajová, Lýdia Stančeková, Anna  Kornetová, Viera Kozáková / Potengová, Mária Gluchová , pán učiteľ Daniel Ondák a iní.

V školskom roku 1974/75 sa zvýšil počet žiakov na 331. Vo vedení školy pracovali : Anton Krúpa-riaditeľ, Martin Nemčko- zástupca. Oslavy 30.výročia SNP a oslobodenia  dávali veľa podnetov  k účinnejšiemu výchovnému pôsobeniu , aby sa skvalitnila predovšetkým  vlastenecká výchova a hrdosť na slávne tradície nášho národa.

Na škole pracovalo 17 záujmových útvarov. Najlepšiu činnosť vyvíjal divadelný krúžok, ktorý viedli pani učiteľky Funtíková a Striššová. V okresnej súťaži dramatických súborov získali v škols. Roku 1974/75  druhé miesto.

Aj lyžiarsky krúžok  pod vedením pána zástupcu Nemčku reprezentoval školu v okresných súťažiach. Technický krúžok viedla pani učiteľka Mancelová. Vystavovali najlepšie práce svojich členov v ODPM v Žiline a v družobnej škole vo Frýdlante nad Ostravicou. Družobné styky so ZDŠ vo Frýdlante nad Ostravicou sa naďalej rozširovali , predovšetkým v oblasti pedagogickej výmeny, v oblasti športových a kultúrnych akcií žiakov oboch škôl.

Od Rady MsNV dostal učiteľský kolektív významné ocenenie – pamätnú medailu mesta Žiliny pri príležitosti 30. výročia oslobodenia  za obetavú prácu pri rozvoji mesta. Pani učiteľka Funtíková bola  tiež ocenená  pri príležitosti Dňa učiteľov vyznamenaním – Radou ONV v Žiline za vzornú výchovno-vyučovaciu prácu v škole a za mimoškolskú prácu.

Členovia výboru ZRPŠ najaktívnejšie pracovali pri budovaní prístavby školy / od roku 1972 / a budovaní vodovodnej prípojky.

Žiaci zaznamenali významné úspechy v obvodovom kole Hviezdoslavovho Kubína  - 2. a 3. miesto získali A. Kajsová a Z. Rosincová. V dejepisnej súťaži „ Od víťazstva po dnešok „  dosiahli naši žiaci  v rámci žilinských škôl pekné prvé miesto. Žiakov svedomite pripravovala  pani učiteľka Striššová.

V tomto školskom roku pokračovala aj prístavba piatich učební,  školskej jedálne  a školskej družiny. Cieľom prístavby bolo odstrániť dvojsmennosť vo vyučovaní a  vybudovanie špeciálnych učební a školskej dielne.

V školskom roku 1975/76 bol vybudovaný  v škole kútik revolučných tradícií. Obsahovo bol zameraný na SNP a na oslobodzovacie boje v obci. Stal sa vhodnou názornou učebnou pomôckou predmetov dejepisu, vlastivedy a občianskej výchovy.

Pani učiteľky Funtíková a Striššová pripravili so žiakmi divadelné predstavenie Červená záplata.

Veľkými úspechmi sa mohli pochváliť mladší a starší žiaci vo finále ľahkoatletických pretekov , kde získali dve prvé miesta, starší žiaci a žiačky  druhé a tretie miesto. Do celoslovenského finále sa dostali a žilinský okres reprezentovali dvaja naši žiaci : Jozef  Michálek a Peter Málik.

Na prístavbe školy odpracovali rodičia  niekoľko stoviek brigádnických hodín. O priebeh prác sa staral predseda  OV  pán Ján Výboch. Veľmi intenzívne tu pracovala  šesťčlenná skupina dôchodcov pod vedením Ondreja Pekára a Martina Šenkára.

Významné ocenenie za výchovno-vyučovacie výsledky dostala od Rady ONV pani učiteľka Majerová.

Aj v školskom roku 1976/77 sa mohol pýšiť  literárno-dramatický krúžok svojím úspešným predstavením  KOCKOVANÁ KOŠEĽA.Práve s touto divadelnou hrou sa umiestnil na okresnej divadelnej prehiadke   na 1.mieste.

Družobné styky so ZDŠ vo Frýdlante nad Ostravicí  sa naďalej rozširovali spoločnými stretnutiami a výletmi za účelom poznávania krás Slovenska.

Pani učiteľku Sahulčíkovú  ocenila Rada ONV vyznamenaním za výchovno-vzdelávaciu prácu.

Od 15. 1. 1977 sa začalo vyučovať v prístavbe školy. Vonkajšie úpravy ešte pokračovali až do 1.5. 1977. Občania a rodičia v akcii „ Z „ rozšírili školské priestory a škola dostala celkom nový šat. Prístavbu školy ohodnotili členovia ONV  a  MsNV ako „Stavbu vzornej kvality „. Preto právom si viacerí občania Trnového prevzali  z rúk predsedu MsNV p. Franeka  čestné uznania Zaslúžilý občan, za zásluhy o rozvoj mesta Žiliny – Ján Výboch, Justín Rýchlik , Margita Hlávková a Jana Krížová.

Dramatický krúžok pani učiteľky Striššovej nacvičil divadelnú hru TOMÁŠ, ZAPNI TELEVÍŹOR  a na okresnej prehliadke obsadil tretie miesto.

Vynikajúcimi výsledkami sa mohol popýšiť aj požiarnický krúžok , ktorý viedla pani učiteľka Sahulčíková. Chlapci sa umiestnili v okresnom kole na prvom mieste a dievčatá na piatom mieste. V apríli 1978 sa zúčastnili  dve družstvá  chlapcov /Blanár J., Zajaček  J., Broz J.a Kapšo M./  a dievčat / Danajová J., Ševčíková D., Gjerová D., Kubová A. a Ratiborská K./ medzinárodného ľahkoatletického štvorboja a získali 3. miesto.

Rok 1979 sa niesol v znamení Roku dieťaťa. V tomto duchu  sa uskutočnil III. Medzinárodný  festival detských speváckych zborov v Bratislave. Na toto významné podujatie prizvali organizátori aj náš spevácky zbor, ktorý viedol niekoľko rokov pán riaditeľ Krúpa.

V školskom roku 1979/80 sa konala  celoštátna spartakiáda v Prahe. Žiaci našej ZŠ sa zúčastnili okresného kola s piatimi skladbami / 124 žiakov /.

Požiarnický krúžok viedli členovia DO ZPO Trnové  pán Tavač a pán Sedliaček. Členovia dosiahli aj v tomto roku v okresnej súťaži druhé  miesto.

Najúspešnejšou žiačkou  bola Adriána Kaisová, ktorá obsadila v okresnom kole Olympiády ruského  jazyka pekné tretie miesto.                                                                                       Členovia ZRPŠ pomáhali pri budovaní športového areálu školy. Slavomír Meliš viedol celú akciu, na ktorej rodičia odpracovali niekoľko stoviek hodín.

V školskom roku 1980/81 nastúpili na školu dve nové pani učiteľky Mockovčiaková a Kocmanová a pán učiteľ Kmeť.

Kolektív mladých požiarnikov v zložení : V. Tavač, E. Sedliačková, R. Ďurošková, D. Sedliačková, S. Čerňanská, D. Šenkár, J. Blanár, I.Opálka, Ľ.Sedliače a M. Zajaček zvíťazili v okresnom kole Plameň 81  a v krajskom kole získali tretie miesto.

Aj tanečný krúžok začal úspešne pracovať. Viedla ho pani učiteľka Matejčíková z MŠ. Tanečníci úspešne reprezentovali trnovskú školu  na okresnom kole detských nefolklórnych  tanečných súborov, kde získali 3. miesto s choreografiou „ Guľatá je lopta“.

Krúžok  Mladý ochranca prírody viedli  rodičia-členovia Slovenského poľovníckeho zväzu  v Trnovom. Zapojili sa do okresnej a  krajskej  súťaže Poznaj a chráň . V oboch  súťažiach  Iveta Kľučková obsadila prvé miesto.

V školskom roku  1981/82 pomáhali žiaci tunajšej školy poľnohospodárom pri zbere zemiakov, pri jarnom ošetrovaní pôdy a sušení sena  v ovocnom sade.

Starší chlapci, ale hlavne členovia ZRPŠ  pomáhali pri dokončovacích prácach školského ihriska.. 1. júla 1982  bolo ihrisko odovzdané do užívania žiakom školy a uskutočnili sa na ňom  prvéšportové preteky pri príležitosti MDD. Nedokončené zostalo volejbalové ihrisko, pretože ONV-odbor školstva plánoval na škole zriadiť športovú triedu so zameraním na hádzanú.

Veľké úspechy zožali  v tomto školskom roku  členovia tanečného krúžku: 3.miesto v súťaži

„ Tance národov“ , 1.miesto  na okresnej prehliadke detských folklórnych súborov. Tanečný súbor sa zúčastnil i krajskej prehliadky, kde prvý sólový spev postúpil na celoslovenskú prehliadku.

Vo vynikajúcich výsledkoch nezaostávali ani mladí požiarnici, ktorí v okresnej súťaži Plameň 82 obhájili  z predchádzajúceho roku prvé miesto.

Mladší zdravotníci , ktorých viedla pani učiteľka Vendrinská, obsadili v okresnom kole ZHN druhé miesto.

Mladých technikov podnecovala k činnosti pani učiteľka Mancelová. Pripravovala žiakov na okresné a krajské súťaže. František Gjer  získal v súťaži ST a PTM v odbore  elektronika tretie miesto.

Škola začala spolupracovať s patronátnými závodmi v Žiline – Aviou a Makytou. Žiaci podnikali exkurzie, organizovali v spolupráci s učiteľmi a vedením školy rôzne kultúrne programy, športové podujatia, súťaže.

Žiaci sa podieľali na jesenných prácach, na úpravach okolia  školy a ihriska, na jarnej úprave lúk a pasienkov, na čistení a úprave potoka Trnovka. Zásluhou pani učiteľky Daniškovej  trnovskí žiaci zbierali liečivé rastliny, ale aj druhotné suroviny.

Tanečný krúžok počas celého roka  účinkoval s pestrým a hodnotným programom na rôznych oslavách v škole, v kultúrnom dome, v patronátnych závodoch Avia a Makyta.

Požiarnický krúžok opäť  nesklamal  a znovu obhájil prvenstvo v okresnej súťaži Plameň a starší žiaci  postúpili do krajského kola.

V zložení výboru ZRPŠ došlo v školskom roku 1982/83 k niekoľkým zmenám, najmä vo vedení. Funkciu predsedu  prevzal pán Jozef Juriš, podpredsedom sa stal pán Jozef Bebčák  a tajomníčku vykonávala niekoľko rokov  pani učiteľka Miroslava Petríková. Výbor zameral svoju činnosť na úpravu športového areálu, na organizovanie športových popoludní, lyžiarskych a sánkarských pretekov, ale aj na finančnú podporu  žiakom na lyžiarske výcviky, exkurzie a rôzne výlety.

V školskom roku 1983/84  nastali zmeny vo vedení školy a v učiteľskom zbore. Pána riaditeľa Antona Krúpu, ktorý pôsobil na trnovskej škole od roku 1950 / čiže 33 rokov/ vystriedala  pani riaditeľka Sonja Patakyová. Pribudli nové pani učiteľky: Ľudmila Boldiszárová, serafína holáčiková a Zlatica Reguliová.

Výrazné úspechy dosiahli recitátori. Na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína zvíťazila  Ľ. Gjablová a postúpila do krajskej súťaže Sládkovičova Radvaň.

Ani výtvarníci  sa nedali  zahanbiť a svojimi  originálnymi kresbami  v okresnej súťaži  Poľnohospodárstvo očami detí  získali dve tretie miesta K. Tabačáková a Ľ. Gjablová. 

Školský rok 1984/85 sa niesol v znamení 40. výročia SNP a 40.výročia oslobodeniavlasti a obce Trnové. Na škole  sa skvalitnila vlastenecká výchova a hrdosť na slávne tradície nášho národa. Žiaci nacvičovali s pani učiteľkami päť skladieb na okresnú a celoštátnu spartakiádu. V rámci osláv MDD sa predstavili so spartakiádnymi skladbami  miestnym občanom a spolužiakom . Starší žiaci pod vedením pána učiteľa Nemčku  cvičili na  Strahove v Prahe.

Vynikajúce výsledky dosiahli opäť recitátori. V okresnom kole  Hviezdoslavovho Kubína  potešila svojím výkonom a najmä umiestnením Ľ. Gjablová. Zvíťazila nielen v krajskom kole, ale reprezentovala trnovskú školu na celoslovenskej prehliadke v Dolnom Kubíne.

Podobný úspech sa jej podarilo zopakovať aj v školskom roku 1985/86. Svojím umeleckým prednesom motivovala  aj ďalších vynikajúcich recitátorov – Marka Igondu /1.miesto / a M. Slotu / 2.miesto/.

Práca výboru ZRPŠ bola rozmanitá. Členovia zabezpečovali brigády na úpravu okolia školy, organizovali týždne pracovnej aktivity, pomáhali  pri organizovaní pobytu na chate  Avia, pracovali v komisii pre voľbu povolania, v stravovacej a stavebnej komisii. Pre najlepších žiakov zakupovali na záver školského roka knižné odmeny.  

Začiatok  školského roku 1986/87 otvorili žiaci hodinou mieru. Roku mieru  boli venované mnohé akcie, súťaže, kultúrne programy, športové podujatia.

Na konci školského roku sa s kolektívom učiteľov rozlúčili pani učiteľka Sahulčíková  a pani učiteľka Striššová. Pani riaditeľka Patakyová im poďakovala za dobrú spoluprácu a vynikajúce  výchovno –vyučovacie výsledky. Obe sa venovali niekoľko rokov výchove a vzdelávaniu trnovskej  mládeži aj v mimovyučovacom čase. Zásluhou pani učiteľky Striššovej sa zvýšila  úroveň umeleckého  prednesu na recitačných súťažiach, zvýšila sa tvorivosť detí v literárnych súťažiach a dramatický prednes dosiahol nacvičovaním divadelných  predstavení vysokú úroveň. Vzorne pripravovala aj kultúrne programy  k rôznym  slávnostným  príležitostiam.  Pani učiteľka Sahulčíková  viedla niekoľko rokov požiarnický krúžok, ktorý dosahoval vynikajúce výsladky na okresných a krajských súťažiach. Dlhé roky zodpovedne vykonávala aj funkciu  predsedníčky ROH na škole a v spolupráci s ostatnými členmi organizovala mnohé zájazdy, výlety so žiakmi, ale aj učiteľmi.

V tomto školskom roku navštívil učiteľský kolektív výstavu kvetov Flóra Olomouc, Ostravu a Havířov.

Tento školský rok bol úspešný  pre recitátorov. V okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína  získali trnovskí žiaci  Marek Igonda a Danka Ondrišíková prvé miesta. Michal slota postúpil z krajského kola Sládkovičovej Radvane do celoslovenského kola v Dolnom Kubíne.

Pani učiteľka Stnčeková pripravovala žiakov na výtvarné a matematické súťaže. Do krajského kola Pytagoriády postúpili dvaja žiaci  M. Slota a M. Daníšek.

Školská družina pracovala podľa  nových pokynov výchovno-vzdelávacej činnosti. Pod vedením vedúcej vychovávateľky Márii Výbochovej  dosahovala školská družina vynikajúce výsladky v pracovno-technickej činnosti, vyplyvajúc z programu elektronizácie  vo výchove a vzdelávaní. Motivovala svoje kolegyne preorientovať  výchovnú činnosť v ŠD na technickú, záujmovú činnosť. Akcie ŠD  boli zamerané na zber liečivých rastlín a odpadových surovín, na prípravu kultúrnych programov, na návštevu divadelných a filmových predstavení. Žiaci v ŠD pripravovali každý rok darčeky k MDŽ, ku Dňu učiteľov, pre nádejných prváčikov. 

Členovia ZRPŠ sa aktívne  zapájali do verejnoprospešných prác pri budovaní športového areálu, úzko spolupracovali s vedením školy a ROH. Výsledkom tejto spolupráce boli vydarené akcie  - oslavy MDŽ a Dňa učiteľov. Naďalej pokračovala spolupráca s patronátnym záodom  AVIA a jeho  riaditeľom  pánom Ing. Milanom Hanzelom.

Žiaci a rodičia aj v školskom roku 1987/88  sa zapájali  do verejnoprospešnej činnosti. Rodičia sa aktívne podieľali na dokončovacích prácach na športovom areáli. Zlabezpečovali mechanizmy pri dovoze piesku na doskočisko, na sadení stromkov, kríkov v okolí školského ihriska. Rodičia pracovali na úprave a údržbe vodovodného potrubia v škole, na plynofikácii v obci. Zapojili sa do  brigád počas  Soboty pracovnej cti a  Týždňa pracovnej aktivity.pomáhali aj pri kompletizácii učební a výzdobe školy. Žiaci spolu s rodičmi pomáhali pri umývaní hádzanárskeho ihriska a pripravovali plochu ihriska na nový poter. Zorganizovali oslavy MDD pri Mrázovej chate v Dúbravach. Kládli dôraz na športové súťaže, orientačné preteky, súťaže v hode granátom, v streľbe zo vzduchovky. Žiaci  uvideli na školskom ihrisku výcvik psov. Navštívili žilinské kasárne. Tam ich najviac zaujala bojová technika  vystavená priamo na nádvorí. Pán major Milan Jendrísek oboznámil žiakov s činnosťou radistov, bojovými vozidlami pechoty, kanónovými húfnicami, tankami. Chlapcov najviac lákala ukážka ručných zbraní spojená s montážou a demontážou. Vojaci im predviedli svoje umenie  v leteckom parašutizme.

Na základe spolupráce so závodom AVIA Žilina bola uzavretá patronátna zmluva. Patronátny závod pomáhal škole materiálno-technickým vybavením. Vybavil školu pomôckami, robil ich údržbu a opravu. Žiaci navštevovali patronátny závod, zaujímali sa o výrobu a náboroví pracovníci  tak získavali mnohých žiakov pre ich profesiu do učebného pomeru.

Aj s JRD SNP Rosina bola uzavretá patronátna zmluva. JRD bolo dobrým pomocníkom  pri udržiavaní školského políčka, hlavne pri oraní a hnojení.

V tomto školskom roku opäť upútali hodnotnými  umeleckými prednesmi  v okresnom kole Hviezdoslavovho kubína  Zuzana Magočová / 2.miesto / a Michal Slota / 3. miesto /.

Najúspešnejším riešiteľom Matematickej olympiády a Pytagoriády bol Milan Jendrísek. 

......................................................................

Jeseň  píše listy, ale aj spomienky

Spomienky Miroslavy Petríkovej

 

 Spomienky si ťa preberajú a preosievaš, čo ti osud schystal.

 Bolo to málo ?A či dosť ? Keď žil si v deťoch pre radosť.

 Vždy bolo blízko od katedry k laviciam.

 Prítulné slovo nad zlato a kryštál...

                                                                   Janko Frátrik

 

 Skúmam svoje kroky ciest, ktoré som strávila väčšiu časť svojho života v mojej rodnej dedinke.

 Prehŕňam  sa v starých fotografiách,, ktoré už pomaly zapadli prachom a ožívajú vo mne spomienky na moje detstvo, mladosť či dospelosť. Vidím sa ako žiačka, študentka  a napokon ako učiteľka.Menila som výzor, ale  „ zátišie“ sa akosi nemenilo. Tá istá budova, ten istý dvor, ten istý strom. Takmer všetko rovnaké.

Na dlaň si kladiem fotku z roku 1963. Moje prvé dotyky s trnovskou školou. Po prvýkrát som vkročila do tejto budovy, s rozhodnosťou a so slzami som len pomaly púšťala rúčku mojej mamy a pomaly som ju podávala p. učiteľke Kovalíkovej, neskôr p.uč. Púčkovej, p.uč. Hanuljakovej.Prvé číslice, prvé písmená...

Mala som šťastie na dobrých učiteľov, na takých, čo nepovažovali výchovu za zamestnanie, ale za povolanie.

Moje iskry zamyslenia sa posúvajú z riadka na riadok , ako po schodoch, stúpať a klesať.

Ocitla som sa v kruhu učiteľov a učiteliek s obrovskými schopnosťami , vedomosťami a ľudským prístupom.

Moju detskú knihu života popísali pani učiteľky: Púčková, Hanuljaková, Látková, Danišková, Mancelová, Lukáčová, Stančeková, Sobolová, Striššová, Výbochová, ale aj páni učitelia Sahulčík, Drozdík, p.riaditeľ Krúpa a ešte mnoho ďalších.Vďaka nim som vykročila na cestu za svojím snom, za svojou predstavou. Bola som mladá., „narástli“ mi krídla, nebála som sa, že si ich zlámem. Za svoj let, za svoje silné, mladé , pružné krídla vďačím svojim učiteľom z trnovskej školy.

Hoci som vzlietla, nezabudla som na hniezdo, z ktorého som vzlietla. O pár rokov som sa na našej škole ocitla opäť, možno náhoda, možno zhoda okolností, možno láska a spomienky k mojej „alma mater“.

 Každý z nás má svoj román. Môj Bože, koľkože tých kapitol !

Otváram svoju pracovnú knihu života. V spomienkach sa mi vynárajú tí istí učitelia , ktorí sa stali mojimi kolegami. Zaplnili a popísali ju zlatými písmenami. V jednotlivých kapitolách čítam, ako mi  dodávali v mojich pedagogických začiatkoch sebavedomie, nabíjali ma pozitívnou energiou, podporovali ma, viedli ma k úspechom. Mnohé mená som už spomínala, ale z roka na rok k nim pribúdali ďalšie pani učiteľky: Vendrinskú, Funtíková, Kolejáková, Boldizsárová, Cieniková,Holešovú, Budkeová, Siváková, Stalmašková, Sahulčíková , pán učiteľ Nemčko a ďalší a ďalší....

Sme ako rieka, nad nami neúprosne odrátaný čas.

Sme ako rieka, raz pokojná a raz do tajfúnu,ale vždy rozbehnutá ako ten neúprosný čas...

A opäť sa kapitoly mojej knihy života rozšírili o nových kolegov, mladých, plných energie, optimizmu – p. riad. Brennerovú, p. zást. Schubertovú, pani učiteľky Kulínovú, Winklerovú, Bielkovú, Baďurovú,Lehotskú, Halásovú, Malíkovú, Ďurkovskú a ďalšie a ďalšie, s ktorými som spolupracovala len pár rokov či mesiacov.  

Každý  z kolegov je iný, s iným pohľadom na svet. Ale všetci sme si blízki, veď máme spoločný cieľ. 

Na nebi výučby rozdali sme seba a potom prišli noví,,  a prídu ďalší a ďalší....  

Ale nech sa rieka môjho života bude uberať akýmkoľvek smerom, nezabudnem, že v každej situácii je dôležité zostať človekom, človekom, ktorý síce robí chyby, dopúšťa sa omylov, ale nikdy nestratí svoj cit, schopnosť porozumieť  bolesti toho druhého, nikdy nestratí túžbu po šľachetnosti, túžbu prekonávať prekážky.

    Väčšina z nás sa príliš necháva unášať rýchlym tokom každodenných povinností a problémov. Snád si ešte nájdem čas, aby som svojim bývalým učiteľom aspoň  napísala a dala tým vlastne najavo, že ich vplyv ďaleko prerástol hranice školskej dochádzky...Mnohí moji učitelia sú už na zaslúženom dôchodku, a preto im aj takouto formou prejavujem úctu a vďaku !

Podľa Edisona tajomstvo životného úspechu nie je robiť, čo robíme radi,, ale mať radi to, čo robíme.

Táto pobádajúca myšlienka je pre mňa v čase oslavy 60.výročia  založenia našej školy  hodná zamyslenia...

..................................................................

Riaditelia našej školy:

 

1938 – 1950    Ján Zajac – správca Obecnej školy v Trnovom, dal postaviť budovu ZŠ a školskú bytovku

1950 – 1950    od 15. 9.do 15. 11. 1950 spravovala  Národnú školu v Trnovom Helena Vysocká

1950 – 1983    Anton Krúpa – riaditeľ Národnej školy a ZDŠ v Trnovom

1983 – 1990    Sonja Patakyová, riaditeľka ZDŠ v Žiline –Trnovom

1990 – 1991    Ľudmila Boldiszárová, riaditeľka ZDŠ v Žiline – Trnovom

1991 – 1995    Agnesa Danišková, riaditeľka ZŠ v Žiline – Trnovom

1995 – 2002    Želmíra Mancelová, riaditeľka ZŠ v Žiline –Trnovom

2002 – 2014   Ľubica Brennerová, riaditeľka ZŠ s MŠ Dolná Trnovská v Žiline -Trnovom

2014 – 2014   Renáta Bernátová, riaditeľka ZŠ s MŠ Dolná Trnovská v Žiline -Trnovom

2014 –            Mariana Winklerová, riaditeľka ZŠ s MŠ Dolná Trnovská v Žiline -Trnovom

 

60. výročie ZŠ v Žiline – Trnovom

  V šesťdesiatych rokoch zastával funkciu riaditeľa školy  v miestnej ZDŠ pán riaditeľ Anton Krúpa.

V školskom roku 1959/60  pribudli do učiteľského kolektívu niektoré nové mená: Ján Križka / pán zástupca/, Margita Kovalíková, Gizela Kluknavská, Eliška Smiešková, Magda Dudová, Margita Skákalová, Ľubomíra Regulyová a ďalší. 

Pán Havel a pani uč. Smiešková založili na škole divadelný krúžok, ktorý nacvičil hru Medová rozprávka. Medzi tunajšími obyvateľmi mala veľký úspech. Na škole sa vyučovalo na 2 smeny. Veľká pozornosť sa sústredila na nákup učebných pomôcok, zábavných, spoločenských a náučných hier.

Začala sa rozvíjať bohatá spolupráca s družobnou školou v Dřevohosticiach na Morave. Učiteľský kolektív, rodičia v ZRPŠ a niektorí žiaci navštívili školu v Dřevohosticiach, prezreli si pamätihodnosti Brna a usporiadali vzájomné výmenné divadelné predstavenia.

Trnovskí žiaci vystúpili na okresnej spartakiáde so štyrmi skladbami. Zúčastńovali sa pravidelne súťaže STM / Súťaž tvorivosti mládeže/.

Žiaci a učitelia pomáhali  miestnemu JRD  pri miestnej žatve, mlatbe, pri zbere ľanu, zemiakov, ochrane ovocného sadu. Upravovali priestranstvá v okolí školy, čistili kanál, ktorým sa v rámci meliorácie viedla voda, navštevovali hroby padlých bojovníkov na miestnom cintoríne.

V roku pionierskych činov sa zapojili do súťaže o získanie Červenej hviezdičky mladého budovateľa – zber železa, papiera, vysádzanie ovocných a okrasných stromčekov.

So žiakmi a učiteľmi z Dřevohostíc navštívili Strečniansky hrad, podnikli výlet na Oravskú priehradu. Svojim hosťom zahrali divadelné predstavenie „Skoušky čerta Belínka."

Žiaci sa zúčastňovali na exkurzii na Lietavskom hrade, v Celulózke v Žiline, v PCHZ v Žiline.

V školskom roku 1960/61 pribudol k pánovi riaditeľovi A. Krúpovi nový zástupca pán Vlastimil Havel, ale aj noví učitelia Milada Škvarnová, Agnesa Gabrielová Danišková, Anna Stančíková- Funtíková a ďalší.

V učiteľskom kolektíve sa venovala veľká pozornosť tkz. „fyzminútovkám" a prehľadu dennej tlače. Zvýšená starostlivosť sa venovala deťom zamestnaných rodičov, plánovali a uskutočňovali sa návštevy týchto rodín.

Skupinovou vedúcou PO /Pionierskej organizácie/ sa stala Milada Škvarnová. Spolu s oddielovými vedúcimi plnila podmienky výchovného systému Čo má poznať a vedieť pionier. Zapojila sa aj do plnenia úloh expedície Za červenou zástavou.

Veľmi úspešne pracoval na škole dramatický krúžok, ktorý viedli pán zástupca Havel, p.uč. Regulyová a Škvarnová. V priebehu školského roka nacvičili tri divadelné predstavenia Peter Popolvár, Zlaté srdiečko, Vymenená princezná. Voľný čas detí vypĺňali aj ďalšie  krúžky: harmonikársky /p.uč. Kovalíková/, mičurinský /p.riad. Krúpa, p.uč. Gabrielová/, požiarnický / p.riad. Krúpa/.

Pán Škvarna organizoval exkurzie na  pamätné miesta bojov – do Vrútok, Ľubochne, na Strečno a organizoval aj besedy ku Dňu armády.  Pravidelne sa konal na 1.mája lampionový sprievod a žiaci kládli vence neznámym padlým hrdinom na miestnom cintoríne.

V tomto školskom roku bolo na škole 332 žiakov, pôsobilo tu 12 učiteľov, učilo sa v 10-tich triedach.

V škols.roku 1961/62  odišiel z učiteľského kolektívu Rudolf Miho a prišli noví členovia Jozef Sahulčík a Mária Výbochová.

Na škole sa opäť vytvorili nové krúžky, napr. pestovateľský pod vedením Anežky Gabrielovej. Žiaci v tomto krúžku vypestovali kvety do exteriéru a interiéru školy. Telovýchovný krúžok viedli p.uč. Výbochová a p.uč. Sahulčík, fotoamatérsky – p. zástupca Havel, rozhlasový – p.uč. Dudová.

Žiaci upravovali okolie školy a ihriska, urobili 600 kusov oplotkov na ovocné stromky do ovocného sadu, vysadili 62 nových zákrskových stromkov. Na konci školského roku podnikli výlety do Vysokých Tatier a do Bratislavy.

V školskom roku 1962/63 nastala  zmena vo funkcii zástupcu školy: pána Havla vystriedal pán Anton Závadský a do kolektívu pribudla nová pani učiteľka Anna Púčková.

Žiaci s učiteľmi počas brigád vysadili 110 ovocných stromkov. Za túto činnosť získali pre školu 2000 Kč. Škola kúpila za tieto peniaze diaprojektory, učebné pomôcky na pracovné vyučovanie.

V školskom roku 1963/64 nastala vo vedení školy opäť zmena. Na miesto zástupcu  nastúpil Jozef Sahulčík a pribudli aj noví členovia kolektívu: Margita Kubiritová, Viola Sahulčíková. Skupinovou vedúcou PO sa stala Anna Funtíková. Zaktivizovala veľké množstvo žiakov-pionierov do verejnoprospešných prác. Žiaci zbierali papier, železo, šípky. Pravidelne sa schádzali v novoupravenej pionierskej miestnosti.

Učitelia predvádzali tkz. Vzorné hodiny, ktoré prispeli k skvalitneniu vyučovacieho procesu.

V rámci ZRPŠ boli vytvorené polytechnické, kultúrne a telovýchovné komisie.Škola prispievala kultúrnymi programami na všetky verejné slávnosti. Na škole bolo v tomto školskom roku 386 žiakov.

 

    V škols.roku 1964/65 sa obohatil učiteľský kolektív o nových  členov: Annu Jánovú, Emíliu Hanuljakovú, Boženu Látkovú a Cyrila Drozdíka. Funkciu výchovnej poradkyne zastávala Agnesa Gabrielová, vydatá Danišková.

Za peniaze z brigádnickej činnosti  sa nakúpili stany a spacie vaky pre turistický krúžok.

V 9. ročníku ZŠ sa začalo zavádzať diferencované vyučovanie. Balkón nad telocvičňou sa zrekonštruoval na technickú učebňu, hoci nemala ideálne rozmery a vhodné osvetlenie.

     Školský rok 1965/66 priniesol opäť zmeny v učiteľskom kolektíve. Obohatili ho Matilda Čerňanská, Božena Randová a Mária Haasová. Podľa pokynov nadriadených školských orgánov sa v 9.roč. zaviedlo v predmetoch slov. jazyk a matematika diferencované vyučovanie. Žiaci sa rozdelili na študijnú a praktickú skupinu. Dve hodiny týždenne sa učili v spomínaných predmetoch oddelene v skupinách. Bola to metodicky i organizačne správna forma vyučovania, ktoré sa zefektívnilo, zlepšil sa aj prospech žiakov, najmä v praktickej skupine.

Školu navštevovalo 417 žiakov, na konci školského roka neprospelo 7, 02 % . Príčin bolo viac: zvyšovala sa náročnosť na vedomosti žiakov, slabšia bola aj starostlivosť rodičov o tieto deti a zhoršil sa kontakt učiteľa s rodinou.

 

     V školskom roku 1966/67  sa stali novými členmi učiteľského kolektívu Elena Tabačková, Daniel Ondák, Želmíra Vajsová, Božena Kolková /skupinová vedúca /.

Krúžková činnosť bola zameraná na telovýchovnú činnosť – basketbalový, futbalový, hokejový, turistický.

Veľká pozornosť sa venovala osvetovej práci v dedine. Spolupracovalo sa s rôznymi stranami, organizáciami – KSS, SOKOL, ovocinárska pobočka, knižnica.

Na škole sa uskutočnila rodičovská akadémia. Žiačky M. Vrabcová a J. Fusková sa umiestnili v okresnom kole HK na 2.mieste.

    

   V školskom roklu 1968/69 bolo na škole 409 žiakov. Na škole založil spevácky súbor p. uč. Cyril Drozdík, venoval sa zborovému spevu. V okresnom kole speváckych súborov dosiahol  2. miesto. Aj futbalový oddiel, ktorý  viedol p. zástupca Sahulčík, získal 2.miesto  v okresnom kole.

Na škole sa konali rôzne turnaje /vybíjaná, stolnotenisové turnaje, basketbalové/, orientačné preteky. Žiaci sa zapájali do okresnej súťaži STTM / Súťaž technickej tvorivosti mládeže/ a s veľkým úspechom – Milan Mokošák a Milan Vrabec sa umiestnili na 2.mieste.

   V školskom roku 1969/70 nastali  opäť zmeny v učiteľskom kolektíve. Prišli noví učitelia: Danuša Majerová, Želmíra Kallayová, Elena Blažková, Yvona Vyvozilová.

Škola žila v tomto školskom roku prípravou na lyžiarske preteky. Žiaci získali pekné umiestnenia v okresnej atletickej lige. V okresnej streleckej súťaži zo vzduchovky  sa umiestnilo družstvo chlapcov na 2.mieste. Vyvrcholením športovej činnosti na škole bolo masové vystúpenie dievčat na okresných telovýchovných slávnostiach v Žiline.

V okresnom kole chemickej olympiády obsadili trnovskí žiaci 3.miesto. Až 46 žiakov VII.roč. získalo odznak  Mladý zdravotník.

Mnohí učitelia sa zapojili do osvetovej práce napr. p. riaditeľ Anton Krúpa spolupracoval s OV ovocinárov, p. Sahulčík s TJ Trnové, p.uč. Kovalíková s MS /Maticou slovenskou/ a p.uč. Ondák s TJ Stráňavy. V tomto školskom roku bola zrušená diferenciácia v 9.roč.

Príspevok Mgr. M. Petríková