MESTO ŽILINA
Odbor školstva, kultúry, športu, cestovného ruchu a miestneho rozvoja
a
CENTRUM VOĽNÉHO ČASU KUZMÁNYHO 105, ŽILINA
vyhlásili ďalší ročník súťaže
ŽILINA – MOJE MESTO 2022
Téma súťaže: NÁRODNÉ KULTÚRNE PAMIATKY A PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA
Literárna sekcia: poézia aj próza, rozprávanie, báseň, opis, fejtón, poviedka a iné.
Ďakujeme žiakom, ktorí si našli čas a napísali zaujímavé práce. Z triedneho kola postúpili do celoškolského výberu a 2 víťazné básne sme zaslali do mestskej súťaže.
Mgr. Jarmila Mištunová
Budatínsky hrad
Pri Váhu i pri Kysuci
týči sa hrad krásny, súci.
Už v 13. storočí na skalnom ostrohu stál,
uzreli ho domáci, ba aj Matúš Čák – kráľ.
Najprv mýto vyberali,
potom kráľa uctievali,
hrozbu Turkov odrážali
i stavovské povstania ho ohrozovali.
Hrad najskôr len vežu mal,
Matúš Čák obranný múr vystaval.
Aj priekopu vykopali
a na renesančné sídlo prestavali.
V baroku sa hrad kaplnkou i parkom pýšil,
no vďaka cisárskemu vojsku ho požiar trýznil.
Vojaci v ňom napokon kasárne mali,
Čákiovci ho ďalej rekonštruovali.
Dnes je hrad krásny, vznešený,
pre návštevníkov stvorený.
A krásny zámocký park
prináša oddych mnohým rodinkám.
Michal Šurima, 5. A trieda
Víla z Londýna
Povesť o víle,
ktorá svojou láskou ku kráľovi zachránila celé kráľovstvo na Mariánskom námestí v Žiline
Hovorí sa, že v jednej kotline,
na Mariánskom námestí v Žiline,
krásny hrad stál.
Práve tam prebiehal bál.
Zrazu tam vtrhla čiernovláska,
hneď to bola kráľova veľká láska.
Nebola to však žiadna kráska,
na tvári samá vráska.
Začarovala ho,
pomiatla mu hlavu,
získala si u neho,
veľmi veľkú slávu.
„Bola dobrá!“ ľudia sa tiež oklamať dali,
málo rozumu pri nej mali.
Aj ich začarovať dala,
aby celý svet ovládala.
Švihne prútom,
zvýskne pri tom,
uškrnie sa
spopod nosa.
Čarodejnica to bola,
no zasiahla ju nová rola.
Kráľ si ju chcel vziať.
Ju? Čo viac by si mohla priať?
Stala sa z nej hradná pani,
oblečená do krásnych šiat,
všetci ľudia zhíkli: „Páni,
má ich vyše šesťdesiat!“
Raz kráľovstvo pohovor na slúžku robilo,
mysleli si, že ľudstvo by sa oň pobilo.
No prišla len jedna blondína,
tvrdila, že pochádza z Londýna.
Zamestnali ju teda,
no robiť jej moc nedá.
Občas prach utrieť
a podlahu vytrieť.
Raz, keď utierala prach,
z izby kliatbu začula,
dostala o kráľa strach,
svoje črievičky si obula.
Nastala jej chvíľa,
pretože to bola víla.
Kráľa veľmi ľúbila
a lásku mu sľúbila.
Bozkom jedným v noci
kliatbu zrušila.
Čarodejnica stratila moc.
No keď prišla noc,
na námestí ju do studne hodili
a bez ľútosti utopili.
Odvtedy je v Žiline pokoj.
Nielen na námestí, ale i vôkol.
Kráľ s vílou do smrti v láske žili.
Hrad schátral. Tehly sa rozbili.
Studňa však stále stojí na mieste,
neobíde ju turista či obyvateľ v meste.
Žilinčania tvrdia,
že občas nad studňou vidia
vznášať sa ducha čarodejnice.
Tej veľkej „podvodnice“.
Sofia Mičuchová, 5. A trieda
Ž i l i n a
Žilina je moje mesto,
naše mesto - veľkomesto.
Pri Žiline veľa miest,
veľa krásnych čaromiest.
Čarovná je príroda,
krásna ako záhrada.
Parky, lúky, pasienky,
taktiež veľké preliezky.
Zelená a žltá,
to sú farby naše.
Futbalisti zo Žiliny,
tí sú známi všade.
Michal Hošták, 5. A trieda
Ž i l i n a
Kraj môj rodný,
všetkých najkrajší.
Hory, lesy, vodstvo máš.
Na nohy si korčule dáš,
na vodnom diele sa vyvetráš.
V historickom parku oddych nájdeš,
v zámku do drotárskeho múzea zájdeš.
Na námestí si dobrotku dám
a katakomby preskúmam.
Žilinu veľmi rád mám,
a preto tu navždy zostávam.
Dávid Miksák, 5.A trieda
Povesť o vrchu Straník
Kedysi dávno, pradávno, keď žili čarovné bytosti, stál na kopci, ktorý sa teraz volá Straník, portál. Mohli cezeň cestovať po svete. Mohli vycestovať aj na inú planétu, ale to bolo prísne zakázané.
Jedného dňa cez portál prešiel cudzinec a poškodil ho. Chcel sa vrátiť, skočil do portálu a zmizol. Portál vybuchol, jeho moc sa stratila a stratili sa aj obyvatelia. Dodnes tam vraj portál niekde je a čaká, kto mu vráti jeho moc a schopnosti. Rogalisti a paraglaidisti tam chodia a portál hľadajú. Nikomu však o tom nehovoria, lebo pracujú v utajení. Ale niektorí z nich sú len obyčajní športovci a chodia si tam len tak zalietať.
Nikolas Schwarzkopt, 5. A trieda
Krásne rodné mesto Žilina
Rodné moje mesto, krásne si,
v strede Slovenska položené si.
O tom krásnom meste Žilina
samé chvály a chýry šíria sa.
Veľa prímestských častí máš,
každý deň ťa z nich veľa ľudí navštívi.
Všetky predajne a lekárov máš,
a preto veľa návštevníkov
každý deň máš.
Často dopravnú zápchu mávaš,
pomôže len dopravná cestná správa.
Rozvíjaš sa do krásy,
veď novú diaľnicu stavajú ti.
Galérie, múzeá, hrad Budatín máš,
tak ukáž všetkým,
že na to máš.
Pre návštevníkov a dobrých ľudí,
aby sa tu nenudili.
To je moja Žilina,
nedám si ju zaživa.
Miroslav Rechtorík, 5.A trieda
Moje mesto Žilina
Na severe kotlina
a v nej mesto Žilina.
Mesto krásne, veľmi vzácne.
Kam len oko dovidí,
každý nám ho závidí.
Veď tá perla na Považí
krásne sny nám v noci stráži.
Pekné hrady, kaštiele
máme tu na severe.
Rieky tečú pomaly,
Váh nám smútok odplaví.
Od Terchovej po Čičmany
Každý sa tu rád zastaví.
Na týždeň či na mesiac
Tu v Žiline budeš rád.
Vivien Zajacová, 5.A trieda
Žilina
Mesto odpradávna založené,
pamiatkami historickými opradené.
Ľudia tu žijú od doby dávnej,
My tu žijeme naďalej.
Farský kostol, Budatín, radnica,
po osobnostiach nesie meno ulica.
Parky, sady, k tomu veľa zelene,
maľbami, sochami, múzeami zdobené.
Žilina je mesto aj betónom poznačené-
Solinky, Hliny, Vlčince a Hájik postavené.
Vodné dielo, masa vody a oddychu,
každý športuje a lapá po dychu.
V dnešnej dobe modernej len samé zápchy dopravné.
Nákupné centrá, upchaté križovatky.
Univerzita a ďalšie školy vzdelanie prinášajú.
Som rád, že som Žilinčan, že žijem práve tu.
Oliver Lacko, 5.A trieda
Žilina
Žilina je moje rodné mesto,
robia tam veľmi dobrá cesto.
Toto mesto v noci svieti,
rady ho majú všetky deti.
Na námestí pri kostole
krásny program pozeráme.
Preto my, Žilinčanky,
tak dobre vyzeráme.
Lenka Ponechalová, žiačka 5. A triedy
